Absolvent Jaderky

Ing. Peter Baláži, Ph.D.

Niekedy v roku 1998 som sa skôr z donútenia než po vlastnej vedomej úvahe začal zaoberať otázkou, čo vôbec po skončení strednej školy budem robiť. Mal som veľmi vtieravý pocit, že sa na nič nejak výrazne nehodím, že keď sa rozdával talent, tak som čakal v nesprávnej fronte, mal som strach z konca jednej veľmi pohodlnej etapy života a vôbec mi prišlo, že celý môj svet, ako som ho poznal, sa práve chýli k svojmu nezvratnému a nutne nepeknému koncu a ja sa môžem len prizerať.

Priznám to hneď a netakticky odhalím neprekvapujúcu pointu príbehu už na jeho začiatku. Celú túto existenčnú dilemu som totiž rozsekol tým, že som si zbalil svojich pár vecí, odišiel do Prahy a začal študovať na Jaderke. Po necelých desiatich rokoch od konca štúdií na fakulte môžem povedať, že i keď to tak zo začiatku nevyzeralo, tak toto rozhodnutie považujem za jedno z najlepších, ktoré som spravil.

Pochádzam z menšieho (i keď na čs pomery väčšieho) mesta Trnava, ktoré sa, ako to už býva, nemôže pochváliť ničím význačným, snáď až na maličkosť, ktorou je atomová elektráreň Jaslovské Bohunice, stojaca v jej blízkosti. Taký slovenský Springfield. Bohunice boli prvou takouto stavbou v Československu a im vďačím za to, že som sa dozvedel, že niečo ako Jaderka vôbec existuje. V „atomke“ pracovalo a pracuje dosť ľudí, ktorí s nostalgiou a veľmi pekne spomínali na študenstké roky a na fakultu, ktorou si prešli. Práve vďaka nim a tomu, že som bol pomerne nevyhranený, som sa rozhodol práve pre túto školu.

Ukázalo sa, že zďaleka nepreháňali, keď tvrdili, že škola nie je jednoduchá. Začiatky boli náročné a ja som si v prvom semestri neraz myslel, že na zimu už budem naspäť doma. Mal som dokonca pocit, že som sa na Jaderke ocitol omylom a že sa na štúdium vôbec nehodím. Z nejakého, pre mňa doteraz neznámeho dôvodu som štúdium nevzdal a vytrval. To poznanie, že som vlastne schopný zvládnuť niečo náročné, že ma to rozvíja a posúva ďalej, ma dostalo tak, že som si po prvom roku dal ešte ďalších osem (vrátane doktorského štúdia).

Za najväčšie prínosy, ktoré mi fakulta dala, považujem asi tri veci. V prvom rade sú to skvelí ľudia, ktorých som tam stretol, a to jak na strane učiteľov, tak medzi spolužiakmi. S mnohými z nich sa stretávam doteraz a viem, že nám to ešte dlho vydrží. Ďalej je to skúsenosť, že pokiaľ človek skutočne chce, pracuje a nevzdáva sa, tak sa výsledky, ktoré dokážu ohromiť aj jeho samého, dostavujú. A v neposlednom rade je to niečo, čo nazvem asi analytickým myslením. Skrátka schopnosť trpezlivo rozobrať problém, ísť po jednotlivých logických krokoch do detailu a nájsť riešenie. Posledné dve skúsenosti hojne využívam v svojej súčasnej práci a uvedomujem si, že práve Jaderka ich rozvinula viac, než by to u mňa dokázali iné školy.

O matike sa hovorí, že je kráľovnou vied, a ja som dnes hrozne rád, že som mal možnosť ju skrz Jaderku aspoň trochu spoznať. Teraz pracujem v bankovníctve v oblasti, ktorá sa nazýva riadenie rizík a na matematike stojí. Vlastne, keď dopíšem týchto pár riadkov, tak sa vrátim do môjho súčasného sveta a vyrazím do práce, ktorá ma baví. A to, čo som sa naučil na Jaderke, si ponesiem so sebou. Ak by ma po ceste nejaká zblúdilá červia diera vrátila v čase a postavila pred rovnakú dilemu, tak s rozhodnutím tentokrát neváham ani pikosekundu... 

Příspěvek z roku 2011.


Galerie